Bicykel je jedným z najdostupnejších a najrozšírenejších dopravných prostriedkov na svete. Zamysleli ste sa ale niekedy nad históriou tohto pomerne jednoduchého vozidla? Kto a kedy vôbec bicykel vynašiel?
Pochádzal prvý bicykel z Číny?
Bicykel z da Vinciho dielne
Dvoj či štvorkolesový élérifère?
Na drezinu sa napriek zákazom nezabudlo
Škótsky kováč a inšpirácia parnou mašinou
Legendárny kostitras
Bicykel pre akrobatov
Konečne bezpečný bicykel!
Pevné a viac ako 100ročné základy
Kam smeruje budúcnosť bicyklov?
Veľkorysý dojazd e-bicyklov
Pochádzal prvý bicykel z Číny?
Podľa viacerých internetových zdrojov je história bicykla poriadne bradatá. Ak sa chceme dostať na jej absolútny začiatok, musíme načrieť hlboko do minulosti. V roku 2010 istý čínsky historik prišiel s informáciou, podľa ktorej mal prvé bicyklu podobné vozidlo vymyslieť a zostaviť pred 2500 rokmi čínsky vynálezca Lu Ban. Jednalo sa o veľké zariadenie z dreva, vybavené drevenými kolesami a pomerne komplikovaným prevodovým systémom s pedálmi, ktoré umožňovali jeho pohyb. Technicky vzato to bola obria trojkolka. Či je informácia pravdivá nevedno, no bez vetra sa ani lístok nepohne...
Bicykel z da Vinciho dielne
Lu Ban však nie je zďaleka jediným, komu je pripisované autorstvo dvojkolesového vynálezu. Ďalším do partie je Giacomo Caprotti, jeden zo žiakov uznávaného Leonarda da Vinci. Dôkazom v prospech Caprottiho má byť jednoduchá, až detsky vyzerajúca skica z prvej polovice 16. Storočia. Je na nej „čosi“ s dvoma kolesami, pedálmi, šliapacím mechanizmom, riadidlami a sedlom. Mala by história bicykla považovať tento obrázok za autentické svedectvo? Odpoveď je aj v tomto prípade nejasná…
Dvoj či štvorkolesový élérifère?
Ešte o niečo jednoduchšie ako údajný Caprottiho nápad pôsobí tzv. célérifère od francúzskeho gentlemana menom Comte de Sivrac. Vynález mal dve kolesá pevne spojené dreveným rámom, na ktorom sedel „cyklista“. Aby sa s celým zariadením pohol, musel sa odrážať od zeme nohami. Célérifère, neskôr údajne premenovaný na velocifere, sa mal preháňať záhradami Kráľovského paláca v Paríži koncom 18. storočia. Aj k tomuto príbehu sa však viaže celý rad pochybností. Niektorí hovoria, že célérifère vôbec neexistoval, iní zase, že nemal dve, ale štyri kolesá…
Na drezinu sa napriek zákazom nezabudlo
Historicky potvrdení a rešpektovaní predchodcovia moderných bicyklov pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Jeden takýto stroj vyrobil nemecký barón Karl von Drais v roku 1817, aby si ho o rok neskôr nechal patentovať pod názvom drezina. Von Draisova drezina mala dve za sebou stojace kolesá, ktoré boli spojené dreveným rámom, na ktorom sedel jazdec. Ten sa na drezine pohyboval pomocou odrážania nôh. Predné z kolies už mohlo meniť smer, ale len veľmi nepatrne. Vozidlo sa malo tešiť veľkej popularite, no vysoký počet nehôd primäl predstaviteľov európskych miest, aby ho na čas zakázali. Tak či onak, semienko pomaly klíčilo a inovácie na seba nenechali dlho čakať.
Škótsky kováč a inšpirácia parnou mašinou
Čoskoro sa začali objavovať prvé trojkolesové či štvorkolesové prototypy pra-bicyklov, ktoré neboli tak náročné na udržanie rovnováhy ako dvojkolesová drezina. Pojmom „prelomový“ sa označuje vynález škótskeho kováča Kirkpatricka MacMillana z roku 1839, ktorý sa inšpiroval pohonným mechanizmom parnej lokomotívy a zostrojil prvý bicykel s pedálovým mechanizmom. Tento mechanizmus bol však veľmi jednoduchý a čo je najdôležitejšie, nesmierne sťažoval samotnú jazdu – jedno otočenie pedálmi totiž znamenalo jedno otočenie kolesom.
Legendárny kostitras
Ďalšou evolučnou vetvou bicyklov bol stroj navrhnutý Pierrom Ernestom Michauxom v 60tych rokoch 19. storočia. Tento velocipéd mal pedálmi poháňané predné koleso a pozostával z dreveného rámu a kovových kolies. Vďaka takejto vražednej kombinácii si rýchlo získal reputáciu mimoriadne nepohodlného vozidla, ktoré v negatívnom slova zmysle vynikalo predovšetkým pri jazde po dláždených cestách. Azda aj preto si história bicykla zapamätala tento model pod prezývkou kostitras.
Bicykel pre akrobatov
Dizajn kostitrasu o niečo neskôr vylepšil Eugène Meyer. Výsledkom je charakteristický bicykel s jedným veľkým predným a jedným menším zadným kolesom. Jediná rotácia pedálov umožnila prekonať oveľa väčšiu vzdialenosť a kovový rám v kombinácii s gumovými pneumatikami poskytoval omnoho pohodlnejšiu jazdu. Ani tento „bike“ sa ale nezaobišiel bez problémov. Schopnosť jazdy bola obmedzená dĺžkou jazdcových nôh a stroj sa pri vyšších rýchlostiach ukázal ako pomerne nestabilný. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že jazdci tej doby museli byť naozaj schopní a kvalifikovaní, aby mohli tento bicykel používať bez obáv o svoje zdravie.
Konečne bezpečný bicykel!
Obrovský skok vo vývoji bicyklov prišiel v 70tych a 80tych rokoch 19. storočia. Angličan Harry John Lawson prišiel s dovtedy najbezpečnejšou verziou bicykla. Ten bol vybavený pevnou kovovou reťazou a dvoma pedálmi, ktoré poháňali zadné koleso. Nohy boli bezpečne umiestnené na pedáloch a pomerne blízko k vozovke, takže nebolo problémom z bicykla kedykoľvek zosadnúť. Na Lawsonov relatívne drahý model nadviazal John Kemp Starley, ktorý predstavil prvú komerčne úspešnú verziu bicykla v podobe, ktorá sa v hrubých rysoch nezmenila prakticky dodnes. Vyšperkovali ju ešte vzduchom plnené pneumatiky Johna Dunlopa a „diamantový“ rám Isaaca Johnsona.
Pevné a viac ako 100ročné základy
19. storočie vyformovalo bicykel tak, aby bol bezpečný a mohol ho ľahko používať ktokoľvek – deti, muži i ženy prakticky každého veku. Najvýraznejší rozdiel medzi bicyklami v súčasnosti a ich predchodcami je v miere integrácie rôznych foriem technológií do procesu ich navrhovania a výroby. Technologický vývoj otvoril dvere novým triedam bicyklov so špeciálnou konštrukciou a vlastnosťami. Ľahké cestné bicykle s tenkým rámom, robustnejšie a odpružené horské či univerzálne modely, ktoré sa cítia dobre na ceste i ľahších turistických chodníkoch – to všetko sú dnes dobre známe a obľúbené typy bicyklov.
Kam smeruje budúcnosť bicyklov?
Jednu z najperspektívnejších vývojových vetiev bicyklov dnes tvoria elektrické bicykle. Korene tohto konceptu, ktorý sa naplno rozvinul počas ostatných 20-25 rokov, siahajú prekvapivo hlboko - až ku koncu 19. storočia. S jedným z prvých modelov elektrického bicykla prišiel Francúz Gustave Trouvé v roku 1881. Nasledovali ho Ogden Bolton, Charles Theryc, Hosea W. Libbey či Francúzi Pingault s de Clercom, ktorí zostavili tandemový bicykel Humber so štvoricou akumulátorov a jedným motorom. Svoju verziu bicykla s elektromotorom postavil aj slávny miliardár Howard Hughes – ako 12ročný!
Veľkorysý dojazd e-bicyklov
Komerčný úspech však elektrobicykle, konkrétne model s názvom Select, zaznamenali až o storočie neskôr, koncom 90tych rokov 20. storočia. Počiatkom nového milénia sa do masovej výroby e-bikov pustili známe japonské spoločnosti Panasonic a Yamaha. Elektrický bicykel sa od svojich klasických „kolegov“ na prvý pohľad v ničom nelíši. Má však integrovaný elektromotor s batériou (najčastejšie typu Li-Ion, ktorá sa používa aj v mobilných telefónoch alebo laptopoch). Tieto komponenty môžu zvýšiť hmotnosť celého bicykla aj o viac ako 6 kg, toto negatívum je však bohato vykompenzované výkonom motora a dojazdom na jedno nabitie. Dojazd samozrejme závisí od mnohých faktorov (profil trasy, hmotnosť jazdca, štýl jazdy, zvolené prevodové stupne, sila protivetra atď.), reálne sa však pohybuje na úrovni približne 50-150 km.
Elektrobicykle sa ukazujú ako veľmi vhodná, efektívna a k prírode šetrná alternatíva masového spôsobu dopravy v mestách a ich širšom okolí. Prispieva k tomu aj postupné budovanie infraštruktúry (nabíjacích staníc, servisov) a pomerne dobrá životnosť batérií, ktoré vydržia niekoľko stoviek nabíjacích cyklov (najvýkonnejšie batérie zhruba 800-900 cyklov). Cyklistovi, ktorý ročne na e-biku najazdí zhruba 2000 kilometrov, by batéria mala vydržať viac ako 12 rokov.
Ak vás článok zaujal, odporúčame prečítať si aj o najstaršej značke bicyklov na Slovensku. ?
Tím Najšport.
